Tajomná - 1. kapitola

2. srpna 2015 v 11:48 | LuciaM |  Tajomná
V prológu ste sa mohli dočítať, že sa hlavná hrdinka ocitá na psychiatrií. Ako sa tam však dostala? Preneste sa spolu so mnou o pár týždňov dozadu v prvej kapitole poviedky Tajomná. Budem rada za každý váš komentár.


Je deň ako každý iný. Ani pekný, ale ani vyslovene škaredý. Jednoducho obyčajná streda. Doktorka Lilien Loomova, primárka psychiatrického oddelenia, stojí pred veľkým oknom vo svojej kancelárií a nervózne sleduje padajúce decembrové vločky. Občas sa nejaká usadí na okne avšak skôr, ako si ju doktorka stihne všimnúť sa roztopí. "Hlúpe vyhrievané sklá," zahundre si pre seba a ďalej znepokojene sleduje záhradu, ktorá sa rozprestiera za nemocnicou. Lilien si pamätá, ako si túto kanceláriu vybrala kvôli nej. Pohľad na prírodu ju vždy upokojoval.
Dnes však je niečo inak. Už od rána má pocit, akoby sa malo prihodiť niečo zlé. Zakotvil jej hlbkobo v mysli a nemôže sa ho zbaviť. Na čele sa jej objaví ustarostená vráska. Má pocit, akoby tam bola odjakživa. Vrytá hlboko do jej čela len čakala na správnu príležitosť ukázať sa. A tak sa zdá, že tá príležitosť práve nastala. Lilien sa usadí do veľkého koženého kresla. Unavene zatvorí oči. Pracovať má začať až o 10 minút a krátky spánok ešte nikomu neuškodil. Možno sa jej podarí aj zahnať ten dotieravý pocit.
Na chodbe pred jej kanceláriou sa ozve desivý krik. Lilien od ľaku vyskočí na nohy a poobzerá sa. Myšlienka, že sa stane niečo zlé zas pomaly vlezie do jej hlavy. Krik sa ozve opäť. Ešte prenikavejší a zúfalejší. Tento krát aj s prímesou plaču.
"Nie! Pustite ma! Ja tu nechcem byť!"
Lilien si spomenie, že dnes prijímajú novú pacientku. Preto tá nepríjemná predtucha? Kvôli novej pacientke? Uhladí si sukňu, tenkými štíhlymi prstami prečeše čierne vlasy, ktoré je v ťažkých vlnách padajú na plecia a pozrie sa do zrkadla. Na jej štyridsať rokov vyzerá viac ako obstojne. Už od malička jej tipovali menej rokov ako mala v skutočnosti a každý sa jej pre to smial. Teraz všetci len ticho závidia. Usmeje sa na svoj odraz a s gráciou a dôstojnosťou, ktorými sa vždy prejavovala vyjde na chodbu.
Po jej pravici držia dvaja ošetrovatelia brániace sa dievča. Lilien si ju v tichosti obzrie. Dlhé vlasy, ktoré boli kedysi zafarbené na blond sa menia na svoju pôvodnú hnedú farbu. Lemujú vysoké čelo, vpadnuté líca a mierne vystrčenú bradu. Pery, ktoré boli kedysi plné a ktoré chlapci museli milovať sa zmenili na bielu tenkú čiaru cez kvapky vody. To, čo však Lilien zarazí na tvári najviac sú oči. Vždy, keď prijímajú nového pacienta, vidí v nich strach. Nedokážu ho skrývať, boja sa toho, čo ich čaká. Čo s nimi budú robiť. Strach v očiach dievčaťa je iný. Nebojí sa toho, čo bude, ale toho, čo bolo. Ale je v nich aj niečo iné. Zúfalstvo, bolesť, utrpenie. Lilien má v tom okamihu chuť plakať. Pootvorí ústa. Vie, že by mala niečo povedať, ale nezmôže sa na to. Opäť ich zatvorí a posunkom naznačí ošetrovateľom, aby dievča odviedli na izbu a pripútali k posteli, kým sa neupokojí. Od jedného z nich si vezme lekársky spis dievčiny a opäť sa zatvorí vo svojej kancelárii.
Sadne si za stôl a otvorí hnedú zložku s údajmi jej novej pacientky.

MenoXY
Dátum narodeniaXY
DiagnózaŤažká depresia

S nechápavým pohľadom pretočí na druhú stranu, dúfajúc, že tam nájde niečo viac, keď ju vyruší tiché zaklopanie na dvere.
"Vstúpte!" ozve sa podráždenejšie ako plánovala.
Do dverí vojde jeden z ošetrovateľov. "Pripútali sme ju, ako ste kázali, ale nezdá sa, že by mala prestať vyvádzať."
"Dajte jej niečo na upokojenie."
Ošetrovateľ prikývne a vyjde z miestnosti. "Kevin! Vráťte sa!" zakričí naňho Lilien.
"Áno?" Kevin strčí hlavu do dverí a oči mu zaiskria.
"Prečo nemáme o pacientke žiadne údaje?" v Lilienom hlase je počuť zmes hnevu a zmätku.
"Nič o nej nevieme." pousmeje sa Kevin a ospravedlňujúco pokrčí plecami. "Keď sme ju našli, ležala kúsok od nemocnice. Ja, práve som sa vracal," vojde do kancelárie a zatvorí za sebou dvere. Hlavou kývne ku stoličke oproti mohutnému mahagónovému stolu. Lilien len prikývne a Kevin sa pohodlne usadí. "Ako som už hovoril," pokračuje Kevin, " práve som sa vracal domov. Viete aké dokážu byť autobusy v zime. Meškajú a sú plné ľudí. nemal som to domov až tak ďaleko, tak som šiel peši. Veď čo by som nespravil pre svoje zdravie!" pyšne vypne hruď a koketne na Lilien žmurke.
"K veci, Kevin," povie Lilien netrpezlivo. V hlase sa jej ozýva únava.
"Proste, ako som išiel, počul som tichý ston. Pozrel som sa pod seba. Snehová biela priam kontrastovala s červenou. Keby to nebolo tak strašné, aj by som si povedal, aké to je krásne. V každom prípade som vedel, že je zle. Obehol som auto, okolo ktorého som práve šiel a tam ležala. V ruke mala nôž a všade okolo bola krv. Videl som, že stráca vedomie. Chcel som jej pomôcť, zaškrtiť ranu a odniesť ju do nemocnice, ale len čo som sa k nej zohol, začala z posledných síl kričať. Plakala a prosila ma, aby som jej neubližoval. Hovoril som jej, že jej chcem len pomôcť, ale ona stále kričala. Musel som tam byť až kým nestratila vedomie. Vtedy som jej rýchlo zaškrtil ranu a zobral ju do nemocnice. Povedali mi, že sa pokúsila zabiť, ale to som vedel aj bez nich."
"Ale prečo je jej karta prázdna? Ako sa volá? A koľko má rokov? Prečo tam ležala?"
"To vám neviem povedať," povie Kevin bezmocne, " stále len kričala, aby sme ju pustili, že chce ísť domov, ale keď sme sa jej spýtali kde je jej domov, ako sa volá alebo hocakú inú súkromnú otázku, len si schovala tvár do dlaní a rozplakala sa. Nakoniec sme to vzdali a po zotavení sme ju odniesli sem."
Lilian si povzdychne a hlavou mu ukáže, aby opustil jej kanceláriu. "Choďte jej dať tie lieky, dnes ju nechám odpočívať a zajtra sa s ňou porozprávam."
Kevin bez námietok prikývne a potichu vyjde z miestnosti. Lilien si unavene premasíruje spánky a pustí sa čítať aj to málo, čo má neznáme dievča v záznamoch.
Ani nevie ako a hlava jej klesne na studené drevo stola. Potichu sa v spánku pomrví a nespokojne pokrčí nosom. Cíti, že ju niečo v jej bezpečnej krajine snov sleduje. Dvoje vystrašených hnedých očí.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Marsi Marsi | Web | 4. srpna 2015 v 14:32 | Reagovat

Wow, už se těším na pokračování :) ...Tahle kapitola se ti moc povedla :)

2 Ariven Ariven | Web | 7. srpna 2015 v 23:56 | Reagovat

Příběh vypadá rozhodně zajímavě, jsem zvědavá, co z toho bude... Máš dobrý styl psaní, ani jsem nevěděla jak a byla jsem na konci kapitoly. Napjatě očekávám pokračování :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama